Niektoré stratégie groomingu vedúce k vytváraniu dôverného vzťahu s dieťaťom či dospievajúcim dievčaťom alebo chlapcom samy o sebe:
- nie sú dôkazom sexuálneho zneužívania, môžu však byť jeho predohrou;
- nenapĺňajú skutkovú podstatu žiadneho trestného činu, môžu byť však kvalifikované ako sexuálne obťažovanie, ktoré zakazuje antidiskriminačný zákon;
- sú škodlivé už len tým, že sa vymykajú hraniciam profesionálneho a etického správania sa voči deťom a dospievajúcim.
Musíme zakročiť už pri podozrení na to, že dochádza ku groomingu, teda proti akémukoľvek náznaku prekračovania hraníc v oblasti profesionálneho a etického správania sa k deťom a dospievajúcim. Bagatelizovanie zdanlivo menej závažných narušení takýchto hraníc vytvára v inštitúciách a organizáciách živnú pôdu pre objavenie sa invazívnejších foriem v podobe groomingu, ktorým si páchateľ pripravuje svoju obeť na sexuálne zneužívanie.
Varovné signály v správaní dospelých (príklady) voči deťom či dospievajúcim dievčaťom alebo chlapcom:
- zjavné a cielené preferenčné zaobchádzanie, ktoré v dieťati/dospievajúcom vyvoláva pocit výnimočnosti;
- nevhodné komentáre o vzhľade alebo nadmerné lichotenie;
- používanie nevhodných oslovení (napr. zlatko, pusinka, miláčik);
- zasielanie korešpondencie osobnej povahy prostredníctvom akéhokoľvek média;
- snaha udržať výnimočný vzťah s dieťaťom/dospievajúcim v tajnosti;
- fotografovanie, vytváranie audio či video nahrávok dieťaťa/dospievajúceho prostredníctvom akéhokoľvek média bez súhlasu rodičov a povolenia organizácie/inštitúcie;
- kupovanie darčekov;
- vytváranie príležitostí na trávenie nerušeného času osamote vo dvojici;
- pozývanie dieťaťa/dospievajúceho na návštevu zamestnancovej domácnosti, umožňovanie takýchto návštev alebo povzbudzovanie k návšteve;
- trvanie na prejavoch fyzickej náklonnosti, ako je objímanie, zápasenie alebo šteklenie, aj keď si to dieťa/dospievajúci zjavne neželá;
- nevhodný alebo nadmerný fyzický kontakt;
- vstupovanie do šatní alebo toaliet používaných deťmi/dospievajúcimi, keď dozor nie je potrebný alebo vhodný;
- robenie obscénnych gest alebo používanie obscénneho jazyka pred dieťaťom/dospievajúcim;
- žartovanie alebo nepriame narážky sexuálneho charakteru na dieťa/dospievajúceho;
- ponúkanie alkoholu alebo drog dieťaťu/dospievajúcemu.
Ak sa niečo z vyššie uvedených (alebo podobných) prejavov správania objaví jednorazovo, nemusí to hneď znamenať, že ide o grooming. Poskytnutie spätnej väzby, ktorej účelom je odradiť dotyčnú osobu od opakovania takéhoto správania alebo jeho rozvíjania, je však vždy namieste.
Opakovaný výskyt alebo kombinácia viacerých prejavov takéhoto správania si už vyžaduje upovedomenie vedenia organizácie/inštitúcie, následné prešetrenie a prijatie adekvátnych opatrení.
Čo robiť a ako reagovať, keď sa dieťa/dospievajúce dievča či chlapec zdôverí
Možno sa vám dieťa medzi štyrmi očami zdôverí s tým, že zažilo sexuálne zneužívanie (resp. násilie), alebo vám v rozhovore opíše situácie indikujúce, že sa stali obeťou groomingu, t. j. prípravy na sexuálne zneužívanie. Aktívne počúvajte a ubezpečte ho, že je dobré, že o tom hovorí. Odporučte mu alebo priamo pomôžte vyhľadať odbornú pomoc.
Pokiaľ sa dieťa zdôveruje verejne (napr. v skupine iných detí), dajte najavo, že ste ho počuli. Moderujte komunikáciu tak, aby ste ostatné deti odradili od prípadných kritických poznámok na adresu obete. Diskrétne navrhnite dieťaťu možnosť porozprávať sa na túto tému medzi štyrmi očami.
Užitočné usmernenia, ako si v takejto situácii počínať, nájdete na webstránke Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch.
Nezabudnite vyhotoviť z obsahu rozhovoru podrobný písomný záznam, a to čo najskôr po jeho skončení. Inak sa môže stať, že mnoho z toho, čo zaznelo, zabudnete alebo pri neskoršej komunikácii nechtiac nepresne prekrútite. Zabráňte tomu, aby sa k písomnej dokumentácii rozhovoru dostali nepovolané osoby.
Povinnosť nahlásenia
Povinnosť oznámiť alebo prekaziť trestný čin vyplývajúca z § 340 a 341 Trestného zákona sa vzťahuje na závažnejšie trestné činy (také, za ktoré TZ ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 10 rokov). Pri sexuálnych deliktoch sa to týka najmä znásilnenia (§ 199 Trestného zákona), sexuálneho násilia (§ 200), sexuálneho zneužívania (§ 201) a výroby detskej pornografie (§ 368).
Ak sa o takýchto trestných činoch hodnoverným spôsobom dozviete (napr. na základe zdôverenia sa obete, z oznámenia inej osoby, na základe očitého svedectva alebo nájdenia dôkazov o trestnom čine), máte povinnosť túto skutočnosť bez odkladu oznámiť na ktorejkoľvek polícii, prokuratúre alebo súde.
Pokiaľ v správaní kolegov či kolegýň pozorujete indikátory groomingu alebo vám o takomto ich správaní referujú iné osoby (vrátane detí), mali by ste o tom upovedomiť vedenie organizácie/inštitúcie. Je dôležité, aby bol každý takýto podnet riadne zaevidovaný, prešetrený a aby sa prijali všetky potrebné opatrenia na ochranu detí pred akýmikoľvek formami protiprávneho a/alebo neprofesionálneho správania.
